Diplomová práca:
Jana Kubliniaková
(poslať e-mail)
Školiteľ: JUDr. Boris Susko, PhD.
Právnická fakulta UK v Bratislave
Katedra právnej informatiky a počítačového práva


OBSAH

ÚVOD

1  SYSTÉM DOMÉNOVÝCH MIEN

2  PRÁVNY REŽIM DOMÉNOVÝCH MIEN

3  VÝZNAM DOMÉNOVÝCH MIEN V ELEKTRONICKOM OBCHODE

4  OCHRANA DOMÉNOVÝCH MIEN

5  RIEŠENIE SPOROV O DOMÉNOVÉ MENÁ

ZÁVER

ZOZNAM POUŽITÝCH PRAMEŇOV

CELÁ DIPLOMOVÁ PRÁCA (HTML)

2.3.1  ICANN

V počiatkoch diskusie o organizácii a správe DNS mala význam predovšetkým činnosť Medzinárodnej ad hoc komisie (IAHC), ktorá vypracovala v roku 1997 odporúčania pre správu a riadenie generických vrcholových domén. V tom istom roku prezident USA Bill Clinton poveril ministra obchodu Spojených štátov vypracovaním takého systému fungovania DNS, ktorý by podporoval slobodnú súťaž a umožňoval medzinárodnú spoluúčasť na jeho riadení. Ministerstvo obchodu vyzvalo verejnosť na podávanie pripomienok a návrhov k administrácii DNS, vytvoreniu nových vrcholových domén, zásad pre registrátorov a problémom týkajúcich sa ochranných známok. Na základe týchto pripomienok potom v januári 1998 NTIA (National Telecommunication and Information Administration) a kancelária Ministerstva obchodu vydali Návrh na zdokonalenie technickej správy internetových mien a adries (tzv. Green Paper), v ktorom navrhli diskusiu o otázkach týkajúcich sa DNS, vrátane vytvorenia súkromného združenia so sídlom v Spojených štátoch, ktorá by bola celosvetovo spravovaná a reprezentovaná Správnou radou. V júni 1998 bolo v NTIA prijaté Stanovisko k zásadám správy internetových mien a adries (tzv. White Paper). V ňom bol potvrdený návrh na vytvorenie nového súkromného neziskového združenia zodpovedného za koordináciu špecifických funkcií DNS v prospech internetu ako takého. V stanovisku sa uvádza, že vláda USA má umožniť súkromnému sektoru prevzatie vedúcej úlohy v správe DNS. Väčšina pripomienkujúcich sa stotožnila s týmto postojom a súhlasila tiež s názorom, že medzinárodné organizácie môžu poskytovať svoje odborné znalosti alebo vykonávať dohľad nad novým združením, ale národné vlády, ani medzivládne organizácie reprezentujúce vlády by sa nemali na správe internetových mien a adries zúčastňovať.

Po vydaní Stanoviska sa začal proces, ktorý vyústil do založenia ICANN (Internet Corporation for Assigned Names and Numbers) a prijatia vykonávacích predpisov pre ICANN. Jednou z najdôležitejších úloh ICANN bolo prijatie pravidiel pre akreditáciu registrátorov, s cieľom akreditovať 5 registrátorov, ktorí by boli poverení prijímaním a vybavovaním žiadostí o registrácie doménových mien pod doménami .com, .net a .org. Správa registrov pre tieto domény mala byť naďalej zverená Network Solutions Inc. (NSI), pričom NSI do tej doby vykonávalo aj funkciu jediného registrátora, aj správu registrov pre spomínané domény na základe rôznych zmluvných poverení.

Vo februári 1999 ICANN zverejnilo na pripomienkovanie Pravidlá pre udeľovanie akreditácií pre registrátorov internetových doménových mien a výber registrátorov pre testovaciu prevádzku systému zdieľania registrov pre domény .com, .net a .org. Ako odpoveď na pripomienky verejnosti ICANN vydalo Stanovisko k zásadám pre akreditácie registrátorov, v ktorom bolo viacero ustanovení pôvodného návrhu pozmenených tak, aby vyhovovali odporúčaniam zahrnutým do správy WIPO z prvého procesu o doménových menách.

V apríli 1999 ICANN oznámilo piatim spoločnostiam, že boli vybrané, aby sa zúčastnili testovacej fázy systému. Po skončení testovacej fázy sa pridalo ďalších 29 spoločností a otvoril sa priestor pre slobodnú súťaž pri poskytovaní registračných služieb. Cieľom ICANN je aj v súčasnosti ochrana prevádzkovej stability na internete, podpora súťaže, reprezentácia širokej internetovej verejnosti a rozvoj pravidiel v súkromnom sektore na základe konsenzu.

Predchádzajúca kapitola      Nasledujúca kapitola

Hore


(c) 2004 Bubbles