|
5.1 Súdne riešenie sporov
Súdne konanie v sporoch o doménové mená sa riadi procesným právom suverénnych štátov. Odporúčania Správy z prvého procesu WIPO adresované ICANN sa netýkali oblastí upravených zákonmi z odvetvia občianskeho práva. V niektorých prípadoch bola štátom poskytnutá možnosť voľby.
Prvou takou oblasťou bola možnosť znemožnenia podania žaloby na súde, ak ide o spor, ktorý je vo väčšine štátov podriadený arbitráži. Účinnosť arbitrážnej dohody je upravená v príslušných zákonoch štátu, pričom úprava vychádza zo záväzkov, ktoré si osvojilo viac ako sto zmluvných štátov Dohovoru o uznávaní a vykonávaní rozhodnutí cudzích arbitráží (New York, 1958). WIPO však neodporúčalo, aby mal akýkoľvek systém riešenia sporov alternatívny súdnemu konaniu, ktorému je žiadateľ o registráciu povinný sa podriadiť, za následok znemožnenie prístupu zúčastnených stránp k súdnemu konaniu.
Možnosť voľby bola poskytnutá aj v otázkach podriadenia sa právomoci súdov rôznych krajín pri riešení sporov o doménové mená. Súčasťou zmluvy o registrácii doménového mena má byť vyhlásenie žiadateľa o podriadení sa právomoci určených súdov. Účelom takéhoto vyhlásenia je zabezpečenie väčšej istoty vo vzťahu k miestnej príslušnosti súdu. Možnosť podania žaloby by nemala byť limitovaná len na miesto, kde došlo k protiprávnej činnosti prostredníctvom doménového mena, alebo na miesto bydliska, resp. sídla žiadateľa o doménové meno.
Podriadenie sa súdnej právomoci žiadateľom by nemalo brániť uplatneniu práva tretej strany v ktoromkoľvek štáte, v ktorom sa dá uvažovať o nezávislej a podstatnej súvislosti s predmetným sporným doménovým menom. Dohoda o podriadení sa súdnej právomoci by sa teda nemala dotýkať možnosti založenia príslušnosti súdu podľa platného práva a nemala by vylučovať túto možnosť. Účelom dohody o podriadení sa právomoci určeného súdu by malo byť predovšetkým vylúčenie možnosti kompetenčných sporov. Výber vhodnej miestnej príslušnosti by mal na jednej strane odzrkadľovať rovnováhu medzi záujmami majiteľa doménového mena a potenciálneho žalobcu - tretej strany, na druhej strane by mal zohľadňovať požiadavku nestrannosti, ktorá má byť základom činnosti súdov.
Výsledkom bolo odporúčanie, aby sa žiadateľ o registráciu doménového mena na základe dohody o registrácii doménového mena podriadil (bez toho, že by bola dotknutá potenciálna právomoc iných súdov) právomoci súdov
a) krajiny bydliska (sídla) žiadateľa a
b) krajiny sídla registrátora.
Predchádzajúca kapitola Nasledujúca kapitola
(c) 2004 Bubbles
|
