|
5.7 Rozhodcovské a zmierovacie konanie WIPO
Zakotvenie povinnosti žiadateľa o doménové meno podriadiť sa administratívnemu konaniu (rozhodcovskému alebo zmierovaciemu konaniu) v dohode o registrácii doménového mena vyplýva z odporúčaní uvedených v Správe z Prvého procesu WIPO o doménových menách na internete. Povinnosť sa chápe v tom zmysle, že každý žiadateľ o doménové meno sa zaväzuje podriadiť sa konaniu v prípade, že proti nemu bude treťou stranou vznesený návrh. Ak by bolo pre žiadateľa podriadenie sa konaniu dobrovoľné, nemohol by sa dosiahnuť potrebný účinok, pretože subjekty, ktoré registrujú doménové mená v zlej viere, by sa pravdepodobne dobrovoľne tomuto konaniu, ktoré by má byť lacnejšie a rýchlejšie ako súdne konanie, nepodriadili. V prospech požiadavky povinnosti podriadenia sa konaniu je skutočnosť, že konanie sa má vzťahovať na obmedzený okruh prípadov, a to len na:
- nedobromyseľné a protiprávne registrácie doménových mien a
- protiprávne registrácie porušujúce práva k ochranným známkam a známkam služieb.
To znamená, že registrácie, ktoré porušujú práva k obchodným menám, zemepisným označeniam alebo osobnostným právam (ktoré sú po celom svete oveľa menej harmonizované) nespadajú do definície protiprávnej registrácie (cybersquattingu) na účely administratívneho konania. Protiprávnou registráciou sa rozumie taká registrácia, ktorá spĺňa nasledujúce podmienky (kumulatívne):
- doménové meno je zhodné alebo zameniteľné s ochrannou známkou alebo známkou služby, ku ktorým má navrhovateľ práva,
- držiteľ doménového mena nemá žiadne práva alebo oprávnené záujmy k doménovému menu a
- doménové meno bolo registrované a je používané v zlej viere. Na účely tohto ustanovenia bude zlú vieru zakladať nasledujúce konanie:
- ponuka na predaj, nájom alebo iný prevod doménového mena majiteľovi ochrannej známky (známky služby) alebo konkurencii majiteľa ochrannej známky (známky služby) za oceniteľné protiplnenie,
- snaha o prilákanie používateľov internetu na webstránku majiteľa doménového mena alebo na inú on-line prístupnú službu využitím možnosti zámeny s ochrannou známkou (známkou služby) navrhovateľa za účelom dosiahnutia zisku,
- registrácia doménového mena za účelom zabránenia majiteľovi ochrannej známky (známky služby) zahrnúť túto známku do korešpondujúceho doménového mena, alebo
- registrácia doménového mena za účelom poškodenia podniku súťažiteľa.
WIPO sa pre pojmovú jednoznačnosť rozhodlo v Správe používať namiesto pojmu cybersquatting pojem protiprávna registrácia (abusive registration), pretože niekedy sa do pojmu cybersquatting zahŕňa aj tzv. warehousing, resp. domain-grabbing (registrovanie viacerých doménových mien zhodných s ochrannými známkami s úmyslom predať registrácie majiteľom ochranných známok) a tzv. cyberpiracy, ktoré súvisí hlavne s porušovaním autorských práv v obsahu webstránok a menej s protiprávnymi registráciami doménových mien.
Z vymedzenia okruhu prípadov, na ktoré sa konanie vzťahuje je zrejmé, že sa nevzťahuje na registrácie vykonané dobromyseľne. Malý podnikateľ môže napríklad preukázať, že registroval doménové meno pomocou predloženia svojho podnikateľského zámeru, korešpondencie, správ, alebo iných dôkazov o tom, že jeho zámerom bolo bona fide používanie doménového mena. Registrácie doménových mien, ktoré sa opierajú o právo na slobodu prejavu alebo nekomerčné zameranie sa tiež nepovažujú za protiprávne. Konanie sa tiež nevzťahuje na spory medzi dobromyseľnými majiteľmi konkurujúcich si práv alebo oprávnených záujmov o to, či sú tieto mená zameniteľné.
Pri aplikovaní definície protiprávnej registrácie sa administratívnemu senátu odporúča, ak sa mu to javí ako vhodné, aby sa v potrebnom rozsahu pridržiaval právneho poriadku krajiny alebo pravidiel aplikovaných na základe práva. Pri aplikovaní definície môže napríklad vziať do úvahy právo štátu, v ktorom majú obe strany bydlisko (sídlo), doménové meno bolo registrované prostredníctvom registrátora so sídlom v tomto štáte a používanie doménového mena sa spája s činnosťami v tomto štáte.
Pravidlá administratívneho konania boli prijaté zo strany ICANN a na úrovni jednotlivých držiteľov doménových mien majú byť implementované prostredníctvom zmlúv o registrácii doménového mena. V zmluve o registrácii doménového mena má byť určený poskytovateľ rozhodcovských služieb, pričom by sa malo uviesť niekoľko známych medzinárodných inštitúcií.
Keďže následkom stále väčšej popularity národných vrcholových domén bolo aj zvýšenie počtu konfliktov doménových mien pod ccTLDs s právami duševného vlastníctva, WIPO bolo zo strany vlád členských štátov požiadané o vypracovanie kooperačného programu pre administrátorov ccTLDs tak, aby boli poučení o stratégii a manažmente práv duševného vlastníctva v oblasti doménových mien. Na základe týchto požiadaviek WIPO vypracovalo v roku 2001 ccTLD Program, v ktorom sa zameralo najmä na:
- návrh vhodných princípov registrácie doménových mien zameraný na prevenciu vzniku rozporov medzi doménovými menami a právami duševného vlastníctva,
- návrh vhodných postupov riešenia sporov na národných súdoch pri riešení sporov o doménové mená s dôrazom na rýchlosť a efektívnosť konania a
- sprístupnenie služieb Arbitrážneho a mediačného centra WIPO všetkým administrátorom, ktorý o to prejavia záujem.
Predchádzajúca kapitola Nasledujúca kapitola
(c) 2004 Bubbles
|
|
