|
5.2 Medzinárodná súdna právomoc
Každý štát si samostatne upravuje právomoc svojich súdov pri rozhodovaní o veciach s cudzím prvkom. Spravidla je súdom jednotlivých štátov priznaná právomoc rozhodovať všeobecne o akýchkoľvek žalobách smerujúcich proti osobám s bydliskom alebo sídlom na území tohto štátu. Právomoc býva rozšírená i na prípady žalôb vyplývajúcich z nedovolených konaní, ku ktorým došlo na území príslušného štátu (to prichádza do úvahy aj v oblasti registrácie a používania doménových mien).
Pre založenie právomoci súdov určitého štátu je väčšinou potrebný istý stupeň spojenia skutkového deja s územím daného štátu. Napríklad v americkom práve sa vyžaduje, aby žalovaný vedome využil výhodu vykonávať podnikateľskú činnosť v štáte súdu, alebo aby dôvod žaloby vychádzal z činností žalovaného v štáte súdu. V nemeckom práve je daná právomoc nemeckých súdov na základe ustanovení o súdnej príslušnosti danej miestom nedovoleného konania, pričom za miesto nedovoleného konania býva považované okrem iného aj miesto jeho účinkov.
Za nežiadúci sa považuje názor, že právomoc súdov určitého štátu je daná vždy, keď je na území tohto štátu dostupná určitá webová stránka, aj keď zámerom jej majiteľa nie je na území tohto štátu podnikať a stránka sa neobracia na tamojších adresátov. Tendenciou je preto obmedziť medzinárodnú súdnu právomoc na prípady tesnejšieho spojenia daného skutkového deja s územím štátu súdu, napr. na základe kritéria, či webová stránka je určená pre trh na určitom území.
Právomoc slovenských súdov vo veciach s cudzím prvkom je upravená v § 37 a nasl. zákona o MPSaP. Ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej návrh (žaloba) smeruje, má na území SR bydlisko alebo sídlo, a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok (18). Právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach zmlúv, ak služby mali byť alebo boli poskytnuté na území SR, a inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území SR, vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, ak ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, došlo alebo by mohlo dôjsť na území SR, vo veciach nárokov na náhradu škody, ktorá bola spôsobená trestným činom, ak trestné konanie vedú slovenské orgány činné v trestnom konaní a v sporoch, ktoré sa týkajú podnikania alebo činnosti podniku alebo organizačnej zložky právnickej osoby, ak má podnik alebo organizačnú zložku umiestnenú na území SR.
Výlučná právomoc slovenského súdu je daná v konaní týkajúcom sa registrácie alebo platnosti patentov, ochranných známok, dizajnov alebo iných práv, ktoré sa musia registrovať alebo pri ktorých sa musí žiadať o ochranu, ak sa žiadosť o registráciu alebo ochranu podala na území SR alebo sa za podanú na území SR považuje podľa noriem medzinárodného práva.
Účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou, okrem prípadov, v ktorých je daná výlučná právomoc slovenského súdu. Ak sa nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Ak však dohoda zakladá výlučnú právomoc cudzieho súdu, ktorý odmietol vo veci konať, právomoc slovenského súdu zostáva zachovaná.
18 Výklad pojmu majetok zahŕňa hnuteľné a nehnuteľné veci, pohľadávky ale aj iné majetkové práva. K otázke, či sem možno zahrnúť aj práva k doménovému menu pozri bližšie Pelikánová, R., Čermák, K. Jr.: Právní aspekty doménových jmen. Linde, Praha 2000, str. 140 (autori zastávajú názor, že práva k doménovému menu nie je možné postihnúť výkonom rozhodnutí). K vykonateľnosti rozhodnutí v súvislosti s doménovými menami pozri aj Frimmel, M.: Elektronický obchod/Právní úprava. Prospektrum, Praha2002, str. 176 a Smejkal, V.: Právo informačních a telekomunikačních systémů. C. H. Beck, Praha 2004, 2. vydání, str. 612.
(Späť k textu)
Predchádzajúca kapitola Nasledujúca kapitola
(c) 2004 Bubbles
|
|
