Diplomová práca:
Jana Kubliniaková
(poslať e-mail)
Školiteľ: JUDr. Boris Susko, PhD.
Právnická fakulta UK v Bratislave
Katedra právnej informatiky a počítačového práva


OBSAH

ÚVOD

1  SYSTÉM DOMÉNOVÝCH MIEN

2  PRÁVNY REŽIM DOMÉNOVÝCH MIEN

3  VÝZNAM DOMÉNOVÝCH MIEN V ELEKTRONICKOM OBCHODE

4  OCHRANA DOMÉNOVÝCH MIEN

5  RIEŠENIE SPOROV O DOMÉNOVÉ MENÁ

ZÁVER

ZOZNAM POUŽITÝCH PRAMEŇOV

CELÁ DIPLOMOVÁ PRÁCA (HTML)

5.5  Riešenie sporov v rámci domény .cz

Spory medzi združením CZ.NIC a držiteľom doménového mena týkajúce sa doménových mien registrovaných držiteľom sú na základe ustanovení článku 17.4 Pravidiel registrácie doménových mien v doméne .cz riešené Rozhodcovským súdom pri Hospodárskej komore ČR a Agrárnej komore ČR.

Súčasťou Pravidiel, ktoré vstúpili do platnosti 1. 8. 2004 je i ustanovenie o riešení sporov o užívanie doménového mena a článok 18 ("rozhodčí veřejná nabídka"), ustanovenie ktorého by malo prispieť k rýchlejšiemu riešeniu sporov o doménové mená. S tým je spojená povinnosť držiteľa doménového mena vyjadriť kvalifikovaný súhlas s platným znením Pravidiel, a to v okamihu registrácie, predĺženia registrácie a zmeny držiteľa doménového mena.

Z ustanovení Pravidiel vyplýva, že tretia osoba, ktorá sa domnieva, že registráciou konkrétneho doménového mena boli dotknuté jej práva, sa môže rozhodnúť riešiť tento spor buď s využitím všeobecného súdu alebo s využitím Rozhodcovského súdu pri Hospodárskej komore ČR a Agrárnej komore ČR. Ak sa tretia osoba rozhodne pre využitie Rozhodcovského súdu pri Hospodárskej komore ČR a Agrárnej komore ČR, je držiteľ doménového mena povinný podriadiť sa tomuto konaniu.

Držiteľ doménového mena je podľa Pravidiel povinný vyvinúť na zmierlivé riešenie sporov, ktoré môžu vzniknúť medzi ním a inými osobami, všetko úsilie, ktoré od neho možno spravodlivo očakávať. Pokiaľ sa sporné strany nedohodnú na zmiernom riešení sporu, majú možnosť vyriešiť svoj spor v rámci platných právnych predpisov, teda prostredníctvom rozhodcovského konania alebo všeobecných súdov. Na žiadosť všetkých sporných strán CZ.NIC vystupuje ako sprostredkovateľ (mediátor).

Ak sa držiteľ a CZ.NIC nedohodnú na vyriešení vzájomného sporu o doménové meno, má každá zo strán právo predložiť spor na rozhodnutie Rozhodcovskému súdu pri Hospodárskej komore ČR a Agrárnej komore ČR. Rozhodcovské konanie je vedené tromi rozhodcami v Prahe v českom jazyku podľa poriadku uvedeného rozhodcovského súdu zverejneného v Obchodnom vestníku. Rozhodcovský nález je pre zmluvné strany konečný a záväzný.

Držiteľ sa podľa Pravidiel neodvolateľne verejne podrobuje právomoci Rozhodcovského súdu pri Hospodárskej komore ČR a Agrárnej komore ČR vo veciach majetkových sporov, o ktorých sa dá uzavrieť zmier, v ktorých tretia osoba napadne doménové meno držiteľa zaradené v elektronickej databáze doménových mien v doméne .cz, pokiaľ tretia osoba voči držiteľovi písomne prejaví vôľu podrobiť sa právomoci tohto rozhodcovského súdu v danej veci najmä tým, že písomne podá návrh na začatie konania pred týmto súdom. Právo ktorejkoľvek strany navrhnúť súdu vydanie predbežného opatrenia zostáva nedotknuté.

Pokiaľ tak stanoví vykonateľné súdne rozhodnutie alebo výrok rozhodcovského súdu, združenie CZ.NIC zruší delegáciu doménového mena alebo registráciu doménového mena. Je tiež oprávnené previesť všetky opatrenia, ktoré sú nariadené predbežným opatrením, vrátane obmedzenia práva previesť doménové meno.

Ako podklad pre prevedenie krokov v súvislosti s rozhodnutím týkajúcim sa doménového mena teda združeniu CZ.NIC slúžia rozhodnutia:

  1. všeobecných súdov,
  2. rozhodcovského súdu,
  3. ad hoc menovaného rozhodcu.

Rozhodnutie musí obsahovať doložku vykonateľnosti. To neplatí v prípade predbežných opatrení.

Najčastejšími variantmi používanými v rozhodnutiach sú:

  1. zdržanie sa užívania (prevádzkovania) doménového mena (CZ.NIC vtedy zruší delegáciu doménového mena, teda odstráni záznamy o ňom z primárneho menného servera),
  2. zdržanie sa prevodu doménového mena na tretiu osobu s výnimkou žalobcu (CZ.NIC zablokuje možnosť prevádzať zmenu držiteľa doménového mena; v prípade prevodu na žalobcu CZ.NIC odblokuje možnosť prevádzať zmenu držiteľa len pre účely prevodu na jednoznačne identifikovaného žalobcu),
  3. prevod doménového mena na určenú osobu (CZ.NIC prevedie zmenu držiteľa doménového mena),
  4. zdržanie sa publikovania určitých informácií prostredníctvom doménového mena (nedá sa zaistiť zo strany CZ.NIC),
  5. odstránenie www stránky pod doménovým menom (nedá sa zaistiť zo strany CZ.NIC),
  6. zákaz zrušenia doménového mena (CZ.NIC zablokuje možnosť prevádzať akúkoľvek zmenu údajov o doménovom mene),
  7. pozastavenie registrácie doménového mena (CZ.NIC zablokuje možnosť prevádzať akúkoľvek zmenu údajov o doménovom mene),
  8. zdržanie sa zriadenia záložného alebo iného obdobného práva k doménovému menu (nedá sa zaistiť zo strany CZ.NIC, čiastočne však pôjde o následok krokov pod 1 alebo 2),
  9. zdržanie sa poskytovania doménového mena na úplatné alebo bezúplatné užívanie v prospech tretích osôb (nedá sa zaistiť samostatne zo strany CZ.NIC inak ako čiastočný následok krokov pod 1 alebo 2).

Súdy ČR sa zaoberali niekoľkými spormi o doménové mená. Vo väčšine prípadov rozhodovali o nariadení predbežného opatrenia. Pravdepodobne prvým právoplatným rozsudkom ohľadne doménového mena vo veci samej je rozsudok Krajského súdu v Brne, č. j. 11 Cm 8/2003-45 zo 7. 5. 2003, kde súd rozhodoval o 1. zdržaní sa užívania doménového mena "tina.cz"; 2. prevode registrácie doménového mena "tina.cz" a 3. o nákladoch konania vo veci o nariadenie predbežného rozhodnutia. Súd rozhodol, že:

  1. Žalovaný je povinný do 30 dní od právoplatnosti rozsudku zdržať sa užívania doménového mena "tina.cz".
  2. Žalovaný je povinný do 30 dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť závadný stav, a to formou prevodu registrácie doménového mena "tina.cz" na žalobcu čoby oprávneného užívateľa, pričom žalovaný má právo na náhradu nákladov spojených s registráciou.
  3. V tej istej lehote je žalovaný povinný zaplatiť k rukám zástupcu žalobcu náhradu nákladov konania.

Žaloba obsahovala o.i. nasledujúce tvrdenia:

Žalobca je v obchodnom registri zapísaný od 10. 9. 1994 a je majiteľom rovnomennej kombinovanej a slovnej ochrannej známky. Žalobcom vydáva časopis "TINA" sa stal najčítanejším ženským časopisom. Je určený skôr mladšej generácii žien, u ktorej je obvyklé používanie internetu, preto si žalobca chcel názov "tina.cz" zaregistrovať ako doménu na internete a používať ju paralelne s časopisom. Pri pokuse o registráciu zistil, že doménu 2. stupňa "tina.cz" si s účinnosťou od 28. 6. 2001 nechal zaregistrovať žalovaný. Kliknutím na túto doménu sa návštevník dostane automaticky na stránky žalovaného, ktorý uvedenú doménu prevádzkuje špekulatívne na svojom serveri. Žalobca argumentoval parazitovaním žalovaného na povesti a vyvolávaním nebezpečenstva zámeny.

Žalovaný žalobu odmietol z nasledujúcich dôvodov:

Ochrannú známku "TINA" má zaregistrovanú pre rôzne skupiny výrobkov a služieb celkom 9 spoločností, uvedené slovo je všeobecné, ide o meno. Žalobca má od 28. 3. 2001 zaregistrovanú doménu 2. stupňa "casopis-tina.cz", ktorou oslovuje svojich zákazníkov, ktorí sa tak automaticky dostanú na stránky žalobcu. Obsah stránok "www.tina.cz" žalovaný zatiaľ nevytvoril a nejde o nekalosúťažné konanie, žalobcovi nevzniká škoda. Pri súdnom konaní žalovaný zdôraznil, že strany sporu nie sú súťažiteľmi, lebo majú úplne odlišné predmety podnikania - predmet kúpy a predaja, ktorý majú zapísaný obidvaja účastníci, sa týka úplne odlišných služieb a tovarov.

V rozsudku je uvedené, že z tvrdení strán a z vykonaného dokazovania dospel súd k záverom viac-menej zhodným s tvrdeniami žalobcu. Súd mal za preukázanú podnikateľskú subjektivitu strán a predovšetkým to, že sú súťažiteľmi, lebo žalobca poskytoval a poskytuje na internetových stránkach o.i. informácie o svojich časopisoch a o svojej činnosti a propaguje ich a pomáha ich predaju v značnej miere i prostredníctvom internetu, pričom podnikanie žalovaného je v rozhodujúcej miere realizované prostredníctvom internetu: "I keď medzi účastníkmi nejde o priamych konkurentov, ide zo strany žalovaného o nižšie popísané konania, ku ktorým dochádza v hospodárskom styku, a ktoré sú v rozpore so zásadou slušnosti a dobrých mravov pri podnikaní a žalovaný pri nich preukázateľne nebol v dobrej viere."

Súd posúdil konanie žalovaného v súbehu za nekalosúťažné podľa generálnej klauzuly i špeciálnych skutkových podstát klamlivej reklamy, klamlivého označenia služieb, vyvolania nebezpečenstva zámeny a parazitovaním na povesti, ako aj za porušujúce práva žalobcu z ochrannej známky a vyhovel žalobe v plnom rozsahu. S ohľadom na to, že podľa súdu nešlo o nedbanlivosť, ale o útok, neuvažoval súd o bežnom zákaze žalovanému užívať doménu, ale vyhovel žalobcovi a výnimočne žalovaného zaviazal k prevodu domény s tým, že žalobca je mu následne povinný preplatiť všetky obvyklé náklady s registráciou a prevodom domény spojené.

Predchádzajúca kapitola      Nasledujúca kapitola

Hore


(c) 2004 Bubbles