Diplomová práca:
Jana Kubliniaková
(poslať e-mail)
Školiteľ: JUDr. Boris Susko, PhD.
Právnická fakulta UK v Bratislave
Katedra právnej informatiky a počítačového práva


OBSAH

ÚVOD

1  SYSTÉM DOMÉNOVÝCH MIEN

2  PRÁVNY REŽIM DOMÉNOVÝCH MIEN

3  VÝZNAM DOMÉNOVÝCH MIEN V ELEKTRONICKOM OBCHODE

4  OCHRANA DOMÉNOVÝCH MIEN

5  RIEŠENIE SPOROV O DOMÉNOVÉ MENÁ

ZÁVER

ZOZNAM POUŽITÝCH PRAMEŇOV

CELÁ DIPLOMOVÁ PRÁCA (HTML)

2.1  Doménové mená a slovenský právny poriadok

V našom právnom poriadku možno doménové meno za určitých okolností, ale nie vždy, uchopiť právnymi nástrojmi. Názory na to, ktoré právne inštitúty sa dajú v súvislosti s povahou doménového mena použiť, sa rôznia, zhrniem preto aj s ohľadom na príbuznosť slovenského a českého právneho poriadku najkomplexnejšie úvahy niektorých autorov zaoberajúcich problematikou právnej povahy doménového mena.

Autori sa spravidla zhodujú v názore, že doménové meno nie je vec v právnom zmysle. Súčasný slovenský ani český právny poriadok neobsahuje legálnu definíciu pojmu vec, Občiansky zákonník len v § 119 veci rozdeľuje na hnuteľné a nehnuteľné. Pomôckou pri hľadaní presného obsahu tohto pojmu by mohol byť Zákonník medzinárodného obchodu (z. č. 101/1963 Sb. - ZMO), ale tento predpis bol zrušený Obchodným zákonníkom z roku 1991. Paragraf 13 ZMO definoval vec ako hmotný predmet alebo ovládateľnú prírodnú silu, ktorá slúži potrebám ľudí. Ovládateľnosť veci je nutné posudzovať podľa konkrétneho stavu poznania a ovládnutia predmetu prírody a prírodných síl. Doménové meno, aby mohlo plniť svoju funkciu, musí byť uložené v databáze DNS servera na jednom z jeho pevných diskov. Fyzicky teda existuje, a to v binárnej podobe ako séria elektromagnetických záznamov vytvorených človekom, dalo by sa teda za vec považovať. Odborná verejnosť i WIPO však toto stanovisko nezdieľa, takéto poňatie veci je podľa ich názoru príliš extenzívne a ako také pre doménové meno nevhodné.

Doménové meno sa teda dá chápať ako:

  • zmluvný nárok jeho majiteľa na zriadenie a vedenie zápisu tohto doménového mena v databáze správcu doménového mena najvyššieho stupňa, pod ktorým je doménové meno druhého stupňa zriadené (7). Od tohto nároku sa odvodzujú ďalšie práva a povinnosti majiteľa doménového mena voči tretím osobám (ako napr. práva a povinnosti v súvislosti s ochranou proti nekalej súťaži). Pri pohľade na doménové meno ako na právo majiteľa doménového mena voči registrátorovi by sa doménové meno dalo považovať za spôsobilé byť predmetom občianskoprávnych vzťahov podľa § 118 ods. 1 ObčZ a nie je potom potrebné ďalej uvažovať o tom, či ide o inú majetkovú hodnotu.
  • iná majetková hodnota (8), ku ktorej môže existovať i právo jej používania, ako je tomu pri predmetoch duševného vlastníctva.

    V. Smejkal v prospech tvrdenia, že doménové meno je majetkom (oproti názoru kalifornského sudcu v spore sex.com z roku 2000), a to "pravdepodobne novým druhom duševného vlastníctva" (9) argumentuje, že (a) doménové meno nie je automaticky alebo náhodne generované označenie, ako je to pri telefónnych číslach, (b) je to fantazijné slovné, resp. znakové označenie reprezentujúce IP adresu, (c) vzniká ako výsledok tvorivej duševnej činnosti konkrétnej osoby, (d) vyhovuje definícii pre nehmotný statok (statok tvorený konkrétnym duševným obsahom, ktorého objektívne vyjadrenie je spôsobilé byť predmetom spoločenských vzťahov bez toho, aby bolo potrebné jeho vyjadrenie v hmotnej podobe) a (e) vyhovuje aj definícii duševného vlastníctva WIPO z roku 1967.

    Autori R. Pelikánová a K. Čermák Jr. v publikácii Právní aspekty doménových jmen zastávajú názor, že doménové mená povahu nehmotných statkov nemajú, nevyznačujú sa totiž tzv. potenciálnou ubiquitou, t.j. schopnosťou byť kedykoľvek a na ktoromkoľvek mieste súčasne i následne vnímaný a používaný neobmedzeným počtom subjektov bez ujmy na podstate alebo funkcii takéhoto statku, pretože registrované doménové meno síce môže byť používané na neobmedzenom počte miest sveta súčasne i následne, ale len jednou osobou, a to osobou, pre ktorú bolo doménové meno zaregistrované (10).

  • doménové meno síce nemožno považovať za vec v právnom zmysle, ale pretože registrované doménové meno pôsobí de facto voči všetkým v zmysle, že bez prejavu vôle osoby, pre ktorú bolo registrované, sú všetky osoby z registrácie a používania rovnakého doménového mena vylúčené, vzniká tejto osobe k doménovému menu quasi-vlastnícke právo (11). Tejto osobe nepatria de iure žiadne absolútne práva k doménovému menu, ale je podobne ako vlastník veci oprávnená doménové meno používať pre svoju osobnú potrebu, dávať súhlas na jej používanie iným bezúplatne alebo za úplatu, registráciu doménového mena zrušiť, previesť, atď.
  • ak sa na doménové meno budeme pozerať ako na predmet subjektívnych práv, pripustíme, že doménové meno môže byť predmet držby (12), keďže predmetom držby môžu byť okrem vecí aj práva, vrátane práv relatívnych (§ 129 a nasl. ObčZ).

V slovenskom právnom poriadku sa doménové meno (resp. doména) výslovne spomína v Zákone o elektronickom obchode v § 2 písm. d), kde je vymedzený pojem komerčnej komunikácie, ktorou sa rozumejú informácie o tovare, službe, podnikateľovi alebo osobe, ktorá vykonáva povolanie alebo regulované povolanie podľa zákona č. 477/2002 Z.z. o uznávaní odborných kvalifikácií, vrátane reklamy, ponuky a predaja tovaru, okrem informácií umožňujúcich priamy styk s poskytovateľom služieb prostredníctvom elektronického zariadenia, najmä o názve domény alebo adrese elektronickej pošty, pričom doménou sa rozumie symbolická adresa v elektronickej komunikačnej sieti vymedzenej v § 4 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, a okrem informácií o tovare, službe, podnikateľovi alebo osobe, ktorá vykonáva povolanie alebo regulované povolanie podľa zákona č. 477/2002 Z.z. o uznávaní odborných kvalifikácií, zostavených na iný účel ako na ich reklamu a poskytovaných bezodplatne.

Elektronickou komunikačnou sieťou podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách je funkčne prepojená sústava prenosových systémov a v prípade potreby prepájacích a smerovacích zariadení, ako aj iných prostriedkov, ktoré umožňujú prenos signálu po vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami, vrátane družicových sietí, pevných sietí s prepájaním okruhov a s prepájaním paketov vrátane internetu a mobilných pozemských sietí, sietí na rozvod elektrickej energie v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí pre rozhlasové a televízne vysielanie a káblových distribučných systémov bez ohľadu na druh prenášaných informácií. (13)


7 Frimmel, M.: Elektronický obchod/Právní úprava. Prospektrum, Praha2002, str. 176 a nasl.
(Späť k textu)

8 napr. Smejkal, V.: Právo informačních a telekomunikačních systémů. C. H. Beck, Praha 2004, 2. vydání, str. 591
(Späť k textu)

9 Smejkal, V.: Internet a §§§, Grada Publishing, Praha 2001, str. 123
(Späť k textu)

10 Ak by sme ale takýto prístup použili aj na iné nehmotné statky, napr. na ochranné známky, či autorské diela, zistili by sme, že aj tie môže používať (v českej terminológii "užít") len ich majiteľ (resp. autor), alebo osoba, ktorej bolo toto právo poskytnuté licenciou. Použitím sa v prípade potenciálnej ubiquity myslí skôr využitie na účel, pre ktorý je daný nehmotný statok určený (spotrebiteľ "používa" ochrannú známku, keď si kúpi tovar, ktorý je ochrannou známkou označený; čitateľ "používa" knihu (v zmysle autorského diela, nie konkrétnej knihy) na spoznávanie jej obsahu). Doménové meno potom môže neobmedzený počet osôb súčasne "použiť" napr. jeho zadaním vo www-prehliadači.
(Späť k textu)

11 Pelikánová, R., Čermák, K. Jr.: Právní aspekty doménových jmen. Linde, Praha 2000, str. 49
(Späť k textu)

12 tamže, str. 46
(Späť k textu)

13 Doménou podľa týchto ustanovení teda nemusí byť len internetová doména v zmysle názvu počítača zapísaného v databáze DNS servera podľa dokumentov RFC týkajúcich sa doménových mien.
(Späť k textu)

Predchádzajúca kapitola      Nasledujúca kapitola

Hore


(c) 2004 Bubbles