3 VÝZNAM DOMÉNOVÝCH MIEN V ELEKTRONICKOM OBCHODEDo siete internet ako priestoru pre vznik, vývoj a zánik najrôznejších spoločenských vzťahov vstupujú hospodársky aktívne subjekty s rôznymi ambíciami. Doposiaľ najrozšírenejším spôsobom využívania inštrumentov, ktoré internet súťažiteľom poskytuje, je reklamné pôsobenie na potenciálnu alebo aktuálnu klientelu, prípadne základná komunikácia. Väčšina podnikov, ktoré sa rozhodli investovať nejakým spôsobom do internetu, spája svoje očakávania najmä s oslovením nových trhov, pričom jediné, čo urobia je, že umiestnia svoje doterajšie výrobky na webstránku. Sú ale tiež také subjekty - typicky internetové obchodné domy, tržnice, informačné agentúry a pod. - pre ktoré je internet primárnym prostredím, v ktorom prevádzkujú svoju hospodársku činnosť, lebo pokiaľ chce firma skutočne uspieť, musí zmeniť spôsob uvažovania tak, aby vyhovela potrebám zákazníkov s využitím možností, ktoré ponúka elektronický obchod. Obidve skupiny súťažiteľov majú pri výbere a registrácii doménového mena jasný cieľ, a to zaobstarať si doménové meno, ktoré im pomôže s čo najpočetnejším nadväzovaním komunikačných stykov požadovanej kvality. Doménové meno neplní totiž len základnú technickú funkciu (ako zástupné označenie za IP adresu), ale slúži aj ako návesť, reklamný slogan, obchodné označenie. Keď sú spotrebiteľom alebo ostatným súťažiteľom pod určitým menom poskytované informácie, majú byť posudzované práve v kontexte doménového mena. Problém však nastáva s tým, že určité doménové meno môže byť podľa pravidla výlučnosti registrované len jedinému subjektu. V súvislosti s doménovými menami teda možno hovoriť o dvojakej súťaži: o súťaži o doménové mená ako takej a následne o súťaži o komunikačný potenciál, v ktorej doménové mená napomáhajú ako jeden zo zásadných činiteľov a v ktorej pôsobia ako súťažný inštrument. V mnohých prípadoch sa však v praxi tieto súťaže nedajú oddeliť a prejavujú sa hlavne pri registrácii doménového mena. Dôvody ich spoločného posudzovania spočívajú predovšetkým v nutnosti dokazovať určitý skutkový stav pred orgánom s právomocou na riešenie vzniknutých sporov. Príkladom môže byť situácia, keď samotná registrácia naplní znaky nekalosúťažného konania až s výskytom druhotných znakov, t.j. až keď rušiteľ príslušné meno aj používa. Zdrojom, ktorý je predmetom súťaže jednotlivých majiteľov doménových mien, sú pasívne formy komunikácie (ich kvantifikovaná podoba), teda počet uskutočnených spojení s užívateľom a kvalita týchto spojení (váženými kritériami sú dĺžka spojenia, množstvo prenesených údajov, druh údajov, ktoré boli vyžiadané, kvalita užívateľa - kúpna sila, vzdelanie, príslušnosť k vekovej či profesnej skupine...). Forma hospodárskeho využitia tohoto potenciálu sa v súčasnej ekonomickej teórii označuje ako obchodný model. Doménové meno môže samo o sebe tento komunikačný potenciál vytvoriť, alebo k jeho vytvoreniu významne prispieť, a to z troch smerov:
Za prípady zneužívania doménových mien v súvislosti s elektronickým obchodom a súťažou o doménové mená sa dajú považovať najmä prejavy cybersquattingu, keď si osoba zaregistruje cudziu ochrannú známku ako doménové meno a pod týmto menom ponúka svoje vlastné tovary alebo služby. Takáto registrácia môže spotrebiteľa uvádzať do omylu o identite majiteľa doménového mena, čím dochádza k naplneniu skutkovej podstaty vyvolania nebezpečenstva zámeny. Môže ísť aj o prejavy warehousingu, ktorý predstavuje také konanie držiteľa doménového mena, ktoré spočíva v blokovaní doménového mena bez jeho používania tak, že majiteľovi ochrannej známky identickej s doménovým menom bráni v registrácii doménového mena zhodného s jeho ochrannou známkou (15), cyberjesteringu, keď sa doménové meno používa na zosmiešnenie tovarov alebo služieb iného súťažiteľa, alebo domain-grabbingu, ktorý spočíva v špekulatívnej registrácii doménového mena za účelom jeho ďalšieho prevodu a tým dosiahnutia zisku. 15 V rozhodovacej praxi amerických súdov sa ale od žalobcu vyžaduje, aby preukázal skutočné obchodné využívanie doménového mena, pričom registrácia bez používania sa za obchodné používanie nepovažuje. Opačný prístup zastávajú napr. švajčiarske súdy (rozhodnutie "Artprotect").
Hore
|