Diplomová práca:
Jana Kubliniaková
(poslať e-mail)
Školiteľ: JUDr. Boris Susko, PhD.
Právnická fakulta UK v Bratislave
Katedra právnej informatiky a počítačového práva


OBSAH

ÚVOD

1  SYSTÉM DOMÉNOVÝCH MIEN

2  PRÁVNY REŽIM DOMÉNOVÝCH MIEN

3  VÝZNAM DOMÉNOVÝCH MIEN V ELEKTRONICKOM OBCHODE

4  OCHRANA DOMÉNOVÝCH MIEN

5  RIEŠENIE SPOROV O DOMÉNOVÉ MENÁ

ZÁVER

ZOZNAM POUŽITÝCH PRAMEŇOV

CELÁ DIPLOMOVÁ PRÁCA (HTML)

2.2  Doménové mená v práve Európskej únie

V oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 11. apríla 2000 (dokument The organisation and management of the Internet, COM (2000) 202 ), cieľom ktorého je prenos niektorých funkcií súvisiacich s organizáciou a správou internetu na súkromný sektor, sú doménové mená stručne opísané ako označenia, ktoré v sieťovej komunikácii na rozdiel od číselného adresnému systému slúžia na ľahkú identifikáciu internetových uzlov. Načrtnuté sú tu kompetencie ICANN pri zavádzaní nových TLD. Z dôvodu rýchleho rozšírenia internetu Komisia považuje za užitočné vznik vrcholovej domény .eu.

Základným problémom pri vzniku TLD .eu bola otázka, či je vôbec účelné novú európsku TLD vytvárať. Argumentom, ktorý rozhodol v prospech novej TLD bola skutočnosť, že zriadenie novej domény so sebou prinesie kvalitatívne nové možnosti hlavne v ekonomickej oblasti. Posilní sa tak i tzv. "európska spoločná identita", čo bude znamenať možnosť poskytnúť nový rozmer pre občianske, kultúrne i politické cezhraničné aktivity. Nezanedbateľný efekt by mohla nová TLD priniesť Únii i navonok, a to vo vzťahoch politických i obchodných - podniky i najrôznejšie iné organizácie budú môcť deklarovať európsky rozmer svojho pôsobenia.

Na oznámenie Komisie 202/2000 nadväzujú dokumenty eEurope 2002 (hlavnými cieľmi bolo zvýšenie dostupnosti internetu v Európe, otvorenie všetkých komunikačných sietí súťaži a podpora používania internetu kladením dôrazu na ochranu spotrebiteľa a školenie), Akčný plán eEurope 2005 z júna 2002, Nariadenie Európskeho parlamentu a rady č. 733/2002 o zavedení domény najvyššej úrovne .eu a Nariadenie Komisie č. 874/2004 vymedzujúce pravidlá verejnej politiky týkajúcej sa implementácie a funkcií domény .eu a princípov, ktorými sa riadi registrácia.

Cieľom nariadenia 733/2002 je zavedenie kódu .eu ako špecifickej domény najvyššej úrovne. Nariadenie stanovuje podmienky tohto zavedenia vrátane podmienok vzniku registra a vytvára všeobecného politického rámca, v ktorom bude register fungovať (pravidlá). Nariadenie sa má uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté úpravy členských štátov týkajúce sa národných ccTLDs. Nariadenie stanovilo, že na registráciu pod doménou .eu budú oprávnené len podniky založené v Európskej únii alebo podniky, ktoré tu majú aspoň prevádzkáreň (alebo hlavné miesto podnikania) a fyzické osoby, ktoré majú v Európskej únii trvalé bydlisko.

Nariadenie 733/2002 vo svojich uvodzovacích ustanoveniach okrem iného za dôvod zavedenia domény .eu uvádza aj vyššiu mieru identifikácie na virtuálnom trhu internetu. Doména .eu by mala poskytnúť jasne vymedzené spojenie so spoločenstvom, a mala by stať nielen kľúčovým článkom pre elektronický obchod v Európe, ale mala by tiež podporovať ciele článku 14 zmluvy.

Komisia konajúc v mene Spoločenstva požiadala o delegáciu kódu EÚ na účely vytvorenia ccTLD. Združenie ICANN 25. septembra 2000 vydalo rezolúciu, podľa ktorej sú kódy alfa-2 delegovateľné ako ccTLD len v prípadoch, v ktorých norma ISO 3166 v zozname vyhradených kódov rezervovala kód (ako výnimku) v mene príslušného štátu, územia alebo oblasti. Túto podmienku kód EÚ splnil, bol preto uznaný za delegovateľný na Spoločenstvo. V súčasnosti je za koordináciu delegovania kódov reprezentujúcich ccTLD na registre zodpovedné ICANN. Úlohou Registra bolo uzavrieť zmluvu s ICANN, pričom sa vyžadovalo dodržiavanie princípov Vládneho poradného výboru (GAC), ktorý je prístupný všetkým vládam a medzinárodným organizáciám ako sú ITU, WIPO, OECD a pod.

Komisia na prevádzku registra domény .eu vybrala organizáciu EURid, ktorá bola založená v Belgicku ako nezisková organizácia. Žiadosti o registráciu budú podávané len prostredníctvom akreditovaných registrátorov, ktorí budú mať prístup k automatizovaným systémom organizácie EURid. Registračný model je založený na pravidle "first come first served" a vznikol ako modifikácia belgického modelu. EURid musí dodržať zavádzacie obdobie, ktoré umožní subjektom s prednostnými právami na meno uznanými národným alebo komunitárnym právom a verejným orgánom zaregistrovať si doménové meno v predstihu pred tým, ako bude spustená všeobecná registrácia.

Úlohou Komisie zostalo v spolupráci s členskými štátmi vypracovanie Pravidiel verejnej politiky (PPR - Public Policy Rules) pre doménu .eu. Tie boli prijaté 28. apríla 2004 (874/2004). PPR zaistili už spomínané dvojfázové zavádzacie obdobie, pričom každá z fáz bola naplánovaná na 2 mesiace. V priebehu prvej fázy môžu svoje doménové mená registrovať držitelia registrovaných ochranných známok a verejné orgány, v priebehu druhej fázy aj držitelia iných prednostných práv, ktorých definitívny zoznam neexistuje, ale môže ísť napr. o neregistrované obchodné značky, názvy spoločností, priezviská a pod. Aj tieto práva ale musia byť uznané komunitárnym alebo národným právom (článok 10 Nariadenia 874/2004). Počiatočné obdobie registrácie bolo po viacerých posunoch naplánované na december 2004 až apríl 2005. Na apríl 2005 bol naplánovaný štart všeobecnej registrácie doménových mien, ktoré neboli registrované v zavádzacom období alebo neboli podľa pravidiel PPR blokované (článok 17).

Na riešenie sporov má byť k dispozícii systém alternatívneho riešenia sporov, ktorý sa zameria na akékoľvek spory medzi subjektami, ktoré boli pri registrácii mena úspešné a treťou stranou, ktorá ich právo spochybňuje. Toto konanie však nebude prekážkou súdneho konania.

Predchádzajúca kapitola      Nasledujúca kapitola

Hore


(c) 2004 Bubbles