|
4.1 Doménové mená v hospodárskej súťaži
Pod hospodárskou súťažou sa rozumie súperenie subjektov v hospodárskej oblasti s cieľom predstihnúť iné subjekty a dosiahnuť tým hospodársky prospech, pričom v súťažnom vzťahu môžu byť súťažitelia nielen s podobnými výrobkami či službami, ale aj s výrobkami a službami rozdielnymi. Vymedzenie okruhu konaní, ktoré je možné považovať za súťažné, je predmetom mnohých diskusií a často i v prostredí kontinentálneho práva býva otázkou judikatúry. Za súťažné konanie možno považovať takú situáciu, keď je možné týmto konaním na strane jedného súťažiteľa získať určitý prospech na úkor druhého, pričom plnenia, ktoré títo súťažitelia spotrebiteľom ponúkajú, môžu byť vzájomne substituované (hoci aj veľmi vzdialene).
Možnosť vzájomnej substitúcie medzi subjektami pôsobiacimi v súťaži o kvalitnú komunikáciu je takmer dokonalá, čo je spôsobené ľahkým a relatívne lacným prístupom k informáciám, možnosťou ľahkého porovnávania a hľadania najvýhodnejšej ponuky. Tzv. e-ekonomika sa teda môže priblížiť k ideálnej teoretickej situácii - dokonalej konkurencii. Zmeniť partnera, s ktorým prebieha komunikácia, je vzhľadom k charakteristickým črtám internetu veľmi jednoduché, a fakt, že cieľové miesta ponúkajú úplne rozdielne informácie, nehrá žiadnu úlohu (napr. prechod užívateľa z webstránky on-line obchodu na webstránku bulvárneho časopisu po kliknutí na reklamný banner).
V judikatúre českých súdov sa tejto problematiky týka rozhodnutie Mestského súdu v Prahe z 12. 4 . 2001 (wwwpaegas.cz). Ide o predbežné opatrenie v ktorom súd vyslovil tézu, že pokiaľ sa v priestore siete internet stretnú dva hospodársky aktívne subjekty, nadväzujú medzi sebou nepriamo súťažný vzťah, nech už je odbor ich podnikania akýkoľvek. Súd dospel k záveru, že žalobca a žalovaný sú súťažiteľmi v hospodárskej súťaži; nejde o vzťah priameho súťažiteľa žalobcu, lebo žalovaný neposkytuje telekomunikačné služby, ale účastníci sa stretávajú na internete, kde propagujú a ponúkajú svoje služby, aj keď každý z inej oblasti. Pokiaľ žalovaný pri ponuke svojich služieb používa označenie podobné označeniu, ktoré na rovnakom "trhu" už skôr začal používať žalobca, ide nepochybne o konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaže a takéto konanie je objektívne spôsobilé žalobcovi a spotrebiteľom (návštevníkom internetu) privodiť ujmu.
Usudzovať na to, že konkrétny vzťah pri registrácii doménových mien má ťažisko v hospodárskej oblasti, je možné predovšetkým na základe charakteristických znakov subjektu alebo na základe znakov predmetného konania. Znakom subjektu môže byť jeho hospodárska povaha, ktorá sa v prípade nekalosúťažného konania môže vyskytovať na strane škodcu alebo aj výlučne na strane poškodeného, alebo skutočnosť, že subjekt v okamihu, keď k nekalému súťažnému konaniu spôsobilému poškodiť ho prišlo, vystupoval ako spotrebiteľ. Znakom konania môže byť existencia priameho hospodárskeho súťažného vzťahu medzi subjektami, skutočnosť, že z doménového mena samotného je možné na hospodársky charakter prenášaných informácií usudzovať (napr. v prípade doménového mena pod TLD .com) a pod.
Súťažiteľom, čo sa týka doménových mien, budú všetky hospodárske subjekty, ktoré do priestoru internetu vstupujú s úmyslom rozšíriť vlastnú hospodársku činnosť (teda dosiahnuť zisk). Za súťažiteľov ale možno považovať i nehospodárske subjekty (ostatné fyzické a právnické osoby), ktoré sa zúčastňujú hospodárskej súťaže, aj keď ich cieľom na rozdiel od prvej skupiny nie je nadväzovanie kvalitnej a početnej komunikácie na účel jej využitia vo forme uzatvárania obchodov, ale typicky slúžia na vlastné zviditeľnenie, politickej činnosti a pod. Zdroj pre obe skupiny súťažiteľov je jeden, a keďže v priestore internetu existuje dokonalý substitučný vzťah medzi jednotlivými možnosťami komunikácie, platí, že v priamom konkurenčnom vzťahu proti sebe stoja všetky typy subjektov.
V prípade, že konanie v hospodárskej súťaži je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, dochádza k naplneniu skutkovej podstaty generálnej klauzuly nekalej súťaže (prípadne niektorej zo špecifických skutkových podstát uvedených v § 44 Obchodného zákonníka). Pri pokusoch o všeobecnejšie vymedzenie pojmu dobrých mravov teória obchodného práva i judikatúra zastáva hľadisko hladkého fungovania hospodárskych vzťahov - priestor, v ktorom tieto vzťahy prebiehajú môže síce do istej miery modifikovať hospodárske inštrumenty, ale otázka dobrých mravov by mala byť novým prostredím ovplyvnená len nepatrne. Prudká zmena chápania pojmu dobrých mravov súťaže by totiž mohla viesť k narušeniu vybudovanej sústavy hospodárskych zvyklostí a pravidiel. Nedá sa však vylúčiť, že masívny nástup tzv. internetového obchodovania so sebou prinesie i zmenu v chápaní tohto pojmu, táto zmena by však mala byť pozvoľná a ovplyvnené bude chápanie tohto pojmu v priestore siete internet, ale aj mimo nej. Vzhľadom na charakter internetu, resp. informácie, ktoré tu sú prístupné, sa kritériá mravnosti menia a nie je možné uplatňovať pri rozhodovaní striktným spôsobom politiku "tvrdej línie", pretože takýto prístup by mohol pre celý systém internetového obchodovania priniesť veľa negatív (16).
16 Radim Polčák - Domény a právo proti nekalé soutěži (2002), www.itpravo.cz
(Späť k textu)
Predchádzajúca kapitola Nasledujúca kapitola
(c) 2004 Bubbles
|
|
