|
5.3 Súdne riešenie sporov o doménové mená v Slovenskej republike
Zákon č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok) stanovuje, že právomoc prejednávať a rozhodovať o sporoch vo veciach, ktoré vyplývajú zo vzťahov občianskoprávnych a obchodných (t.j. vo vzťahoch, ktoré sú upravené predovšetkým Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom, akými sú aj vzťahy týkajúce sa doménových mien) majú v Slovenskej republike súdy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Pritom na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy. Občiansky súdny poriadok obsahuje aj výpočet výnimiek z tohto pravidla.
Do 31. 12. 2004 boli ako súdy prvého stupňa na rozhodovanie sporov z právnych vzťahov týkajúcich sa ochrany hospodárskej súťaže a nekalej súťaže vecne príslušné krajské súdy, pričom rozhodovali o týchto sporoch ako o obchodných veciach bez ohľadu na to, či účastníci záväzkového vzťahu boli podnikatelia. Toto ustanovenie bolo z Občianskeho súdneho poriadku vypustené zákonom č. 371/2004 Z.z.
Krajské súdy ako súdy prvého stupňa aj po nadobudnutí účinnosti príslušných ustanovení zákona č. 371/2004 Z.z., ktoré novelizujú znenie § 9 ods. 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku (účinnosť od 1. 1. 2005 do 30. 6. 2005) rozhodujú aj v prípadoch, ak osobitný predpis (za ktorý je v poznámke označený Obchodný zákonník) ustanovuje, že rozhoduje súd. Ustanovenia zákona č. 371/2004 Z.z., ktoré z § 9 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku vypúšťajú poznámku 1b), v ktorej je za osobitný predpis označený Obchodný zákonník, nadobúdajú účinnosť 1. 7. 2005.
Na rozhodovanie o sporoch o doménové mená sú teda ako súdy prvého stupňa príslušné okresné súdy, pokiaľ ide o veci spadajúce do vecnej pôsobnosti Občianskeho zákonníka (19), a pokiaľ ide o obchodnoprávne veci, príslušné sú krajské súdy.
Miestne príslušným na konanie je všeobecný súd odporcu, ak nie je ustanovené inak. V prípade občana je to súd, v ktorého obvode má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje, v prípade právnickej osoby je to súd, v ktorého obvode má právnická osoba sídlo. Všeobecným súdom v obchodných veciach je súd, v ktorého obvode má odporca svoje sídlo, a ak nemá svoje sídlo, súd, v ktorého obvode má miesto podnikania. Ak odporca nemá ani miesto podnikania, je všeobecným súdom súd, v ktorého obvode má odporca svoje bydlisko.
Ak je na konanie príslušný krajský súd a miestna príslušnosť súdu sa má spravovať všeobecným súdom účastníka, stáva sa miestne príslušným krajský súd, v obvode ktorého je všeobecný súd účastníka.
V prípade, že bol spáchaný niektorý trestný čin, ktorý prichádza do úvahy v súvislosti s doménovými menami (napr. zneužitie účasti na hospodárskej súťaži - § 149 Trestného zákona; porušovanie práv k ochrannej známke, obchodnému menu a chránenému označeniu pôvodu - § 150 Trestného zákona), právomoc na rozhodnutie o vine a treste prislúcha súdom, ktoré v trestnom konaní konajú podľa zákona č. 141/1961 Zb o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok).
Vecne príslušným na rozhodnutie v prvom stupni bude okresný súd a konanie bude vykonávať súd, v obvode ktorého bol trestný čin spáchaný. Ak nemožno miesto činu zistiť alebo ak bol čin spáchaný v cudzine, vykonáva konanie súd, v obvode ktorého obvinený býva, pracuje alebo sa zdržiava. Ak sa nedajú tieto miesta zistiť alebo sú mimo územia SR, vykonáva konanie súd, v obvode ktorého vyšiel čin najavo.
Miestom, kde bol trestný čin spáchaný, je miesto, kde bola vykonaná trestná činnosť. Pri trestných činoch spáchaných opomenutím, je miestom, kde bol spáchaný trestný čin miesto, kde malo dôjsť ku konaniu, ktorého opomenutie zakladá trestný čin (rozsah povinnosti konať je určený právnymi normami uvedenými v zákone, inom predpise, ale aj v zmluve alebo úradnom výroku). Ak následok alebo účinok (20) nastal alebo mal nastať na inom mieste, než na ktorom bola vykonaná trestná činnosť (tzv. dištančné delikty), za miesto, kde bol spáchaný trestný čin, sa považujú obidve miesta (napr. doménové meno bolo zaregistrované v meste A a následok - napr. poškodenie dobrej povesti iného súťažiteľa - nastal v meste B).
V prípadoch, kde je trestná činnosť zložená z niekoľkých aktov, sa za miesto spáchania trestného činu považuje každé miesto, kde bol vykonaný ktorýkoľvek z týchto aktov. Táto zásada sa vzťahuje najmä na pokračovacie a hromadné trestné činy, pri trestných činoch trvacích, ktoré prebiehajú tak dlho, kým nedôjde k ich dokonaniu (t.z. že páchateľ udržiava protiprávny stav, ktorý vyvolal, dlhší čas) a posudzujú sa ako jedno konanie, sú miestom spáchania tie miesta, kde páchateľ udržiaval protiprávny stav.
19 §1 ods. 2 Občianskeho zákonníka
(Späť k textu)
20 Následkom sa rozumie porušenie alebo ohrozenie zákonom chránených spoločenských záujmov a účinkom zmena, ktorá sa stala na hmotnom predmete útoku. Následok je z hľadiska spôsobenej škody (alebo ublíženia na zdraví) vymedzený podstatne širšie ako účinok. Pri doménových menách budeme spravidla hovoriť o následku.
(Späť k textu)
Predchádzajúca kapitola Nasledujúca kapitola
(c) 2004 Bubbles
|
|
